about ana

I think I need to redo this

8. února 2009 v 10:28 | Yane
I want skinny arms,
thin stomach,
hip bones,
smaller bust,

I want bones to show on my hip,
I want bones to show on my collar,
I want my wrist to be thin,
I want my legs to be sticks,
I hate my thighs and I want them to not touch!

I don't want this fat ass anymore.

I want to be perfect

plus preklad ale neviem ci to dobre prelozim :D

Chcem mat chude ramena,
chude brucho,
bedrove kosti,
mensie poprsie.

Chcem ukazowat kosti na bokoch,
Chcem ukazovat kosti pri mojom goliery,
Chcem,aby moje zapestie bolo tenke,
Chcem,aby moje nohy boli hole( ale to je nezmysel asi :D)
Neznasam moje stehna,chcem aby sa nedotykali.

Nechcem tuto tlstou prdel,nie
ja chcem byt perfektna:)))

anorexia-basen :)

2. února 2009 v 18:29 | Yane
Ač slabá, tak přece krásná,
pyšná na další popřenou chuť.
Přestaňte z ní dělat blázna,
a říkat jí: "Tak už se vzbuď!"

Místo vlasů sláma suchá,
místo líčka lícní kost.
Už vás dávno neposlouchá,
vždyť urážek už bylo dost!

Váha alias přítel věčný,
jí pomáhá setrvat,
a udělat ze silné slečny,
to, čím chce se tak moc sama stát.

Dost už bylo slz a pláče,
dost už bylo sladkostí.
Místo toho aby jedla,
se radši pere s bolestí.

Stává tiše před zrcadlem
a se slzama v očích,
krmí mysl dalším klamem,
o jejích velkých bocích.

Od mala jí každý říká,
že je tlustá a ošklivá,
a tak jí kromě diety,
asi nic jiného nezbývá.

A tak to, pro co dnes dýchá,
pro co jí vlastně srde bije,
už není jídlo ani pýcha,
ale její anorexie.

Tenkrát sice byla šťastná,
tenkrát, když tě chtěla mít.
A tys jí řek´, že není krásná,
a že si chceš svou cestou jít.

A tak ikdyž ví, že umírá,
a že už nemá tolik času,
že váží míň, než kdy vážila,
konečně v sobě vidí krásu.

Ako skryt anu

24. ledna 2009 v 22:33 | Yane
Kamaratom povedz, že si už jedla doma a stále si plná. Rodičom povedz, že si jedla v práci, v škole alebo u kamaratky. -------------------------------------------------------------------------------- Jedlo splachuj do záchoda,ale pozor aby ho vazne splachlo a aby neostali v mise kusky. Stopy zanechava napr spenat,paradajkove omacky a pod.Treba proste splachnut viackrat a vycistit misu.Ak ho len zahodíš do koša, môže sa ľahko stať, že to niekto najde. Svoju porciu jedla skús nenápadne dat psovi alebo mačke ale pozor! Nikdy im nedávaj jedlo, ktoré im nechutí a nezožerú ho - takto by si to ľahko niekto všimol. Taktiež im nedávaj jedlá, ktoré by im mohli uškodiť, napr cokoladu a ine... Vypľúvaj jedlo do nepriehľadného pohára. Kedykoľvek príde reč na tvoju postavu, povedz, že si spokojná a nič by si nemenila. Ak ťa niekto komentuje slovami, že sa strácaš pred očami a chudneš stále viac a viac, povedz, že váhu si už udržuješ a nesnažíš sa ju znížiť. Prípadne sa posťažuj, ako ti padaju nohavice,ako by si chcela trochu pribrat ,ale chces pevnu postavu a preto cvicis a tych par kil dole si odtrpis. Nos neforemné a voľné oblečenie, ak si niekto začne všímať, že chudneš príliš rýchlo. Občas vylej plechovku jedla, vysyp sáčok čipsov alebo krabicu sušienok do záchoda alebo kontajnera a obal nechaj povaľovať sa niekde doma, aby bol na očiach. Ak sa niekto bude pýtať, povedz, že si to jedla ty, len si zabudla zahodiť obal. Necvič pred nikým, kto ťa pozná Povedz rodičom, že máš veľa úloh,alebo pozeras film na pocitaci,mas dolezitu konverzaciu s kamoskou cez net,citas naujimavu knihu na nete... a že sa navečeriaš v izbe. Jedlo potom skry,najlepsie je ho dat najprv do sacku ked je tekutejsie aby sa ti niekde nevylialo a neskôr vyhod. Chodievaj často do kuchyne. Otváraj chladničku a kuchynské skrinky, sem-tam niečím zašušti. Takto sa bude zdať, že ješ často. Keď príde reč na ideál krásy, tvár sa, že si myslíš, že modelky sú príliš vychrtlé, že žena musí mať poriadne krivky a že celebrity by mali trochu pribrať. Z času na čas zašpiň tanier alebo misku nejakým jedlom a nechaj neumytú v dreze,alebo niekde po dome. Prípadne občas začni umývať nejaké riady tváriac sa, že umývaš po sebe. Keď ti niekto bude núkať jedlo, povedz, že si jedla niekde,kde si pretym bola alebo si si cestou kupila jedlo,alebo si proste plna,lebo si jedla toho tak strasne vela a vymenuj nieco

pametas si ?

24. ledna 2009 v 22:30 | Yane
Pamätaš si....?? ......svoj prvý krok?? .....svojho prveho kamoša? .....prvu prečitanu knižku? .....keď si prvykrát hrala basket,tancovala alebo mali si na sebe plavky? Pamätaš si......? .....keď sa ti prvykrát niekto smial a ty si pochopila čo to vlastne znamenalo? ......ked si si prvykrát pozerala svoje telo v zrkadle a hmatala tvoje špeky? ......keď si plakala od vyčerpania pretože si vypadala príšerne? ......keď ti niekto prvykrát pochvalil tvoj ubytok na vahe? ......prve jedlo ktore si nesjedla? ......keď si prvykrát schudla do menšiej velkosti? ......keď si sa prvykrát pozrela do zrkadla a nevidela si seba? .......keď sa ti prvykrát zahmelo pred očmi keď si rano vstala? .......keď si prvykrát stratila kontrolu a jak ťa potom bolelo v krku? ......keď sa ti prvykrát postavila kamoši a ako si plakala? Pamätaš si....?? .....ako si im klamala? ......ako si sa snažila odtahnut od všetkych,a schovat sa? ....otázky ktore si mala? ......ked sa vsetko prevalila a tvoji rodičia ta poslala k doktorovi? ......ako ti rozpravali ze s tym musis prestat? ......jak sa ti chcelo plakat,lenze si nemohla? ....bolest ktoru citis,ked vies ze sa nic nezmenilo?

ako rozpoznas anorekticku

24. ledna 2009 v 22:29 | Yane
Toto nemá byť návod. Určite nie pre tie, ktoré tým prechádzajú. Sú totiž dostatočne šikovné a vynaliezavé, aby vám prešli cez rozum a aby vás s prehľadom obalamutili. Anorektičky a bulimičky sú majsterky v klamstvách, vo vynaliezavosti a v kamuflovaní. Tento návod je pre vás. Rodičov, priateľov, priateľky, spolužiakov a spolužiačky...Možno máte jednu takú medzi sebou a keď si budete aj naďalej myslieť, že je všetko v poriadku, že iba trošku chudne, mohlo by byť neskoro... -------------------------------------------------------------------------------- ›› Spočiatku som sa snažila iba zdravo stravovať. ›› Začala som sledovať tabuľky s potravinami a s tým, koľko majú kalórií. Vyberala som si všetko nízkotučné, odtučnené, bez tuku a bez čohokoľvek. ›› Neskôr to moje stravovanie spočívalo v tom, že som vylúčila všetko mastné, všetko vyprážané, všetko mäsité, odmietla som polievky, prívarky, chlieb aj pečivo, syry, jogurty, údeniny, pochutiny, všetko bolo zlé. Sladkosti boli totálne tabu už dávno, zeleninu som len tak zobkala, ovocie už menej, lebo aj to má v sebe cukry. V čase, kedy som sa cítila ešte celkom fajn, som za celý deň zjedla jablko, kúsok syra veľký ako plátková žuvačka a...už asi nič. Jedlo som zredukovala na totálne minimum›› Vyhýbala som sa rodinným obedom, večeriam, akýmkoľvek oslavám, vyhýbala som sa pozvaniam do reštaurácie, do kaviarne, na koláčik alebo na chatové čurbesy. Keď už som bola na očiach niekoho, kto mi robil spoločnosť pri jedle, v tanieri som sa prplala, jedenie som oddiaľovala, ku stolu som si sadala posledná a modlila som sa, aby všetci medzitým dojedli a nevšimli si, čo robím s jedlom. ›› Čo som robila s jedlom? Tu je niekoľko príkladov: Vo vačku som vždy mala nejakú servítku, do ktorej som zhúžvala rezeň a strčila ho opäť do gatí. Pri raňajkách som to robila s chlebom alebo rožkom. Kakao a čaj som vylievala do výlevky, kým sa mama išla do kúpeľne nachystať do práce. Čo sa dalo, strkala som do nepriehľadnej vázy na kuchynskom stole. Koľko sa do nej vošlo. Potom som ju neskôr potajomky vyprázdnila. Jedlo od obeda som pri každej (aj sekundovej) príležitosti vrátila späť do hrnca. Polievky, ryža, zemiaky, všetko som sa snažila vrátiť a tvárila som sa, že som to už stihla zjesť. Za takú krátku chvíľu. Veľa jedla som si nosila na tanieri k sebe do izby. Tam už to bolo jednoduché skrývanie. Do sáčkov, do papierov a potom - šup s tým do koša! Smeti som vynášala asi 10 krát za deň, aj keď bol kôš poloprázdny. Vždy som si nejako vymyslela spôsob, ako dostať zvyšky jedla do kontajnera na ulici, aby mi na to nikto neprišiel. ›› Pohybovú aktivitu som vystupňovala na totálne maximum. Hrala som celkom obstojne volejbal, tréningy sme mali každý deň, v sobotu zápas. Do toho aerobik tri krát do týždňa, telocvik na škole (v dvojodbore som mala zahrnutú telesnú výchovu a vôbec sa s nami nemaznali). Popri tom som si (len tak) cvičila doma. Po večeroch som sa zavierala v kuchyni a prezlečená do športového som končila až o hodinu totálne zapotená - ale spokojná. ›› Vážila som sa niekoľko krát za deň. Hneď ráno, nahá, pri prezliekaní z pyžama do civilu. V civile o dve minúty na to. Po raňajkách - čistá voda s trochou sirupu. Po desiatej - pol jablka - a na váhu! Do večera som sa odvážila ešte niekoľkokrát a večer pred spaním naposledy. Aj štvrťkilový rozdiel smerom nahor oproti ránu ma dokázal poriadne rozladiť. ›› Náladu som mala ako na kolotoči. Raz vážna, inokedy veselá. Keď mi bolo dobre, zabudla som na nejedenie, váha išla mierne hore - šok, odmietanie jedla, zlá nálada, chudnutie, váha dolu...a tak dookola. Reagovala som agresívne v dňoch, kedy som nič nezjedla, reagovala som prehnane veselo v dňoch, kedy som zvládla napríklad malú odmenu (za výdrž) v podobe napríklad broskyne. A pol hodinu na to som už premýšľala, koľko z nej priberiem a že ďalší deň nesmiem nič zjesť. ›› Poznala som každý výklad v meste. Všade som kontrolovala svoju vizáž, v každom výklade som sa čo najmenej okato snažila sčeknúť, či mi netrčí brucho, či nemám veľmi veľký zadok...vždy sa čosi nedokonalé našlo. ›› Porovnávala som sa s ohromnou pasiou s každou ženou v mojom veku: Mám menší zadok, ako ona? Vyzerám lepšie, ko tamtá? Som štíhlejšia, ako tá, čo prešla okolo? Pamätám si, že počas jazdy autobusom som po celý čas (až kým som nevystúpila) porovnávala štíhlosť nôh prísediacej (aj prísediaceho, veď čo?)s mojimi vychudnutými nohami. (Skúste hádať, kto bol vždy ten porazený a ako to asi bolo v skutočnosti). ›› Obliekala som si voľné oblečenie (sestra so mnou ale trénovala v jednom družstve a tak jej nemohlo uniknúť, že chudnem...pamätám si, ako som robila doma na koberci strečing, ľahla som si na chrbát, nohu som preložila na protiľahlú stranu k ruke a vtom sestra vošla do izby. Dodnes vidím je zhrozený pohľad, keď zbadala moje rebrá, vykúkajúce spod mikiny.) ›› Prezliekala som sa vždy veľmi rýchlo a, samozrejme, sama. Ak zistíte, že také dievča poznáte, ak väčšina bodov sedí, potom vás prosím: - nereagujte podráždene a útočne, zbytočne ju tým vyplašíte - nechajte si radšej deň alebo dva a premyslite si slová, ktorými ju oslovíte - opatrne zisťujte, či bol váš odhad správny a či sa naozaj môže jednať o poruchu príjmu potravy - vyhľadajte si dopredu kontakt na osobu (odborníka), ktorá by jej mohla pomôcť a ak bude na to vhodná chvíľa, skúste jej ju ponúknuť (určite nepovie hneď a zaraz áno ale dajte jej pocítiť, že tá možnosť stále existuje. Záleží len na nej, ako sa rozhodne.) - keď si budete istý, buďte priamy, no citlivý a ústretový - nesnažte sa nič nasilu riešiť a nič uponáhľať, to sa jej asi páčiť nebude

list pre anu

24. ledna 2009 v 22:27 | Yane
Ana, milujem Ťa a sľubujem, že sa budem snažiť nesklamať Ťa. Ver mi, že to pre mňa nie je jednoduché ale naozaj sa snažim. Ty jediná to so mnou myslíš dobre, Ty jediná na celom svete ma miluješ. Celý môj život som bola a stále sem tučná krava. Sľubujem Ti ale, že od dnešného dňa sa to všetko zmení. Musím sa znova naučiť Ťa naozaj milovať a tentokrát to vydržať nielen týždeň ako minule, ale vydržať to navždy. Ver mi, že skutočne už nechcem byť tá tučná krava, ktorou som. Už nechcem aby o mne ľudia hovorili - to je to tučné škaredé dievča. Chcem im ukázať, že dokážem byť krásna, a krásna znamená chudá. Sľubujem, že sa premôžem a budem robiť to, čo mi radíš, protože viem, že ma miluješ ako ja Teba a myslíš to so mnou dobre. S láskou YANE

modlitba k ane

24. ledna 2009 v 22:27 | Yane
Laham si do postele ako tučné, ale spokojné dievča, lebo viem, že som dnes urobila všetko pre splnenie môjho sna. Teším sa na ráno a na celý nasledujúci deň, lebo viem, že vďaka dnešku budem krajšia a chudšia. Zajtra sa však budem snažiť ešte o niečo viac, aby som si zaistila lepší nasledujúci deň. Pokojne sa odovzdám do Aniných rúk, lebo viem, že Ona na mňa dohliadne, postará sa o mňa a nenechá ma znova padnúť na dno. Ona jediná vie, čo je pre mňa najlepšie a ja ju budem nasledovať, kamkoľvek bude chcieť. Neviem sa dočkať nasledujúceho dňa, lebo každou sekundou som stále bližšie a bližšie k môjmu cieľu. Dnes som bola bližšie ako včera a zajtra budem bližšie ako dnes...

odkaz od any

24. ledna 2009 v 22:26 | Yane
Drahá Yane
ty si vážne tak neschopná?
Len sa na seba pozri. Bože, cez noc ti narastol nový špek.
Už ich máš tolko, že ti pretekaju. Všade!!!
Ale neboj! Já to tak nenechám.
Musím s tím nieco urobitl. Já to zariadím.
Pretože ty si fakt nemožná a ty na to nemáš.
Copak je tak tažké odolat tomu zatracenému jedlu?
Len se pozri, co to s tebou robí!!!
Nie, prestaň mysliet na ten kus koláča,
ktorý včera piekla tvoja máma.
Ty si ho nemôžeš vziat. Nemôžeš si to dovolit.
Tuto radost, toto potešenie prenechaj těm druhým!!!
Ty teraz musíš trpiet, musíš trpiet hladom,
pretože za nejaký čas ti budu všetci závidiet
tvoju krásnu postavu,
ktorou nebudu hyzdit tieto špeky.
Pozor, pozor. Vieš... ten banán sice vypadá dobre,
má celkom málo kalorií, ale nemyslíš, že by stačil
len pohár vody? Já si myslím, že ano.
Zkus to, zkus sa napít a poriadne.
Vydrž pár minut, pet, desat...
A uvidíš, že ta to prejde. Že už ten banán chciet nebudeš!
Ver mi, a len na chvilu zavri oči a predstav si,
jak jsi krásná, krásne štíhla.
Až budeš zaspavat, mysli na moje slova.
Tak s zober,
Neboj, já ta v tom nenechám, já som v tom s tebou...
 
 

Reklama